Bingova prvá jazda električkou - napsal Vilém Šánta

Ilustrace: Vílém Šánta

Moja panička s funením prešla dvermi tesne pred tým, než sa ozval prenikavo-odporný sirénovitý zvuk, dvere sa zo syčaním zabuchli a celá podlaha sa rozkývala a zatriasla. Stiahol som chvost medzi nohy. Z tej sirény mi zaľahlo v ušiach. Čo si to myslí, moje ušičká sú veľmi citlivé a nie je slušné do nich takto jačať! Zaskučal som, ale panička si to nevšímala. Usadila sa na kožené sedadlo ktoré páchlo prachom a železom, a tašku v ktorej som sedel položila na šedivú dlážku. Pozrel som sa na ňu úkosom. Nesledovala ma, našla si akúsi kamarátku - vysušenú samicu s úzkymi perami a kusmi skla pred očami, a venovala celú svoju pozornosť vymieňaniu blábolov ktorým som poriadne nerozumel. No, to obvykle znamená že nie sú dôležité.

Rozhliadol som sa. Okolo mňa postávala hromada nôh, ktorých majitelia sa týčili dohora ako stožiare. Niektoré boli obuté do veľkých tenisiek, iné do jemných lodičiek. Topánočky ľudských mláďat ktoré kričali a vešali sa na svoje matky. Každá mala iný pach, niektorý zaujímavý, iný menej. Nos sa mi skoro skrútil do trubičky keď okolo prešli nablýskané topánky ktoré za sebou ťahali nemožne silný smrad leštidla. Ich majiteľ mal okolo krku uviazanú bielu mašľu, skoro ako susedova čivava, a v ruke držal podivne tvarované puzdro. Bol som si istý že v ňom nesie zmrzačené mŕtvolky malých psov ktoré omámil a zabil svojím nebezpečným leštidlom... Električka zabrzdila, a okolo kabelky, do ktorej ma panička strčila, sa prekotúľala pestrofarebná gumená loptička. To som si nemohol nechať ujsť!
Vyšmykol som sa z kabelky, samozrejme opatrne, aby som neupútal pozornosť paničky, a pustil som sa po stope gumeného pokladu. Preplazil som sa pomedzi sedadlá. Jedno z nich bolo potrhané, tak som si šklbol tiež, len tak, aby sa nepovedalo. Chutilo odporne. Červené svetielká na schodoch sa mi vpaľovali do sietnice. Ľudia chodili dnu a von, bola ich hromada a vôbec sa nepozerali kam šľapú. Ktosi mi stúpil na labku. Slnečný lúč osvetlil prachové chumáče povaľujúce sa po podlahe. Vysoko nado mnou pípol prístroj, ktorého zmysel som nepoznal.
Začala sa ma zmocňovať panika. Všetky svetlá a zvuky sa zlievali. Zazrel som onu gumenú loptičku, ale už ma tak nevzrušovala. Okolo prešiel chlap s igelitkou v potrhanom kabáte a s ním sugestívna vôňa čohosi, čo som nevedel hneď určiť. Alkohol? Ulica, hlina, pot. Bola to vôňa slobody. Nasledoval som ho.

O pár dní neskôr...
Hľadá sa Jorkšírsky teriér - hnedý s čiernou dečkou. Poslúcha na meno Bingo. Naposledy videný v električke pri zastávke Sady Petatřicátníků. Telefónne číslo…

Bezdomovec ignoroval plagát vylepený na skle zastávky električky. Mal celkom iné starosti.