 |
| Archiv: Vil Šánta |
Potkany chovám už od základnej a to, že mi polihujú pod košeľou a jedia so mnou obed v jedálni, považujem za úplne normálne. Janet a Kenny sa stali neoddeliteľnou súčasťou môjho života. S očami prilepenými na obrazovku som neprítomne hladkal Janet ktorá ležala skrútená ako veľká chlpatá safaládka.
Vrátnička zatiaľ pendlovala horedolu a čosi riešila. Práve sa blížila poriadne napínavá časť príbehu, keď som si uvedomil že nado mnou stojí vrátnička a pomaly červenie.
“VY TADY MÁTE MYŠ?!” zrúkla z plných pľúc a namierila tučný ukazovák na konček potkanieho nosa ktorý mi vytŕčal spod vesty. Prisahal by som, že sa okná vrátnice roztriasli nárazovou vlnou.
Okamžite som Janet uchopil voľnou rukou pod pazuchami a vopchal späť pod košeľu akoby tento čin mohol ešte niečo zmeniť. Vyskočil som z kresla.
“Má tu myš, tam pod košilí,” vysvetľovala vrátnička vedúcej internátu, ktorá sa práve vracala do kancelárie.
“Potom to tady běhá po křeslách, no fuj!” oprášila z kresla neexistujúcu špinu.
“Pročtěte si kolejní řád! Zvířata sem nesmí!”
Už to vyzeralo, že mám prúser ako prasa. Postavil som sa do kúta, kŕčovito zvierajúc všetky svoje veci, a čakal čo bude. Ale ľudové zhromaždenie sa po chvíli rozpustilo vrátnička sa vrátila k rátaniu fliaš s minerálkou a vedúca internátu zmizla vo svojej kancelárii. Presunul som sa ku výťahu. Chcel som odtiaľ čo najrýchlejšie vypadnúť, ale zároveň som túžil vedieť, čo sa bude diať ďalej.
Ako sa to mohlo stať? Koľkokrát som tu sedel a čosi čítal, a moje potkany pobehovali po operadle, rozvaľovali sa na sedadle, tancovali kankán na opierke ruky a s nadšeným piskotom mávali červenou vlajkou vždy keď išla okolo vrátnička, a nikdy si ich nikto nevšimol...
Vo vrátnici medzitým prebiehala výmena služieb sprevádzaná neustálym pindaním o myšiach a o tom ako myši a potkany neznáša a že myši štia kade chodia a...Nedalo sa to počúvať. Kašľal som na to, že nemám kľúče od svojej izby. Išiel som radšej na návštevu k p. Jurkáčkovi a p. Šugárovi na piate, zahnať blbú náladu sirupovou vodou.
No a odvtedy, vždy keď sa na chodbe ozvú kroky, na chvíľu čakám že vojde nasraná vrátnička s jedom na krysy.
