Kto nezažil, nedokáže si predstaviť. Majestátnosť a zvláštne ticho hlbiny pri korálových útesoch.
Napľula som si do potápačských okuliarov, to aby sa neorosili, partner mi pripol pás s tromi olovami, to aby som sa vôbec potopila, lebo ženské telo je vystavané ináč, než mužské, takže žena sa potopí oveľa ťažšie ako chlap, a bez olova by sila mojich paží nedokázala vtiahnuť pod vodu aj zadok. Ale keď sa to podarilo! Ten nesmierny pokoj pod hladinou, tiché húfy rýb, pomedzi ktoré sme plávali tak, aby sme ich nevyplašili a nerozprchli sa.
Červené, oranžové, modro-strieborné, celé modré, zelené, zeleno-oranžové, pruhované, bodkované... Pokojne, len vláčnymi pohybmi plutiev sme plávali pozdĺž koralového útesu...
Z pukliny na nás hľadela čierna muréna s rozdavenou zubatou tlamou. Takmer sa nehýbala, len hlavou pohybovala v rytme vĺn. Dlhé hadovité telo inej sa preplietalo ladným vlnením zo škáry do škáry. Ešte sme sa ňu dostatočne nevynadívali a divadlo pokračovalo. Z hlbín sa vynorili manty. Mávali krídlami a roztvorenými papuľami, nasávali planktón. Predvádzali svoj prenádherný tanec, a v tom tichu sa zdalo, že ich sprevádzajú tóny podmorského valčíka. A potom sme vyrušili chobotnice, a zrovna pri párení. Samička je oveľa väčšia ako samček, a ten chudák po spárení nedopadne vôbec dobre. Teraz ešte netušil, čo ho čaká, tak si asi užíval...
Odvrátila som pohľad a na dne sa pásla korytnačka. Obhrýzala riasy zo skál a prisahala by som, že v tom tichu som počula, ako si na nich pochutnáva. Čakali sme, kým sa napasie a vypláva nad hladinu, aby sa nadýchla. Pri koralových útesoch žijú však aj žraloky. Tie rífové stretneme bežne, pod hlbšie hladinou máme možnosť stretnúť aj ich väčších príbuzných. Najväčší, ktorý popri mne chvíľu krúžil mal viac ako meter, a i keď mi pred ponorom divmaster tvrdil, že neublíži, nebolo mi všetko jedno a usilovala som sa zachovať pokoj, nerobiť prudké pohyby. Žralok vraj úmyselne neublíži... V jeho svete som však votrelcom ja, a čo keď sa mu niečo znepáči? Farebný, malebný svet popri koralových útesoch určite stojí za tú trošku strachu, i keď zbytočného. Ale rešpekt, ten má.
Napľula som si do potápačských okuliarov, to aby sa neorosili, partner mi pripol pás s tromi olovami, to aby som sa vôbec potopila, lebo ženské telo je vystavané ináč, než mužské, takže žena sa potopí oveľa ťažšie ako chlap, a bez olova by sila mojich paží nedokázala vtiahnuť pod vodu aj zadok. Ale keď sa to podarilo! Ten nesmierny pokoj pod hladinou, tiché húfy rýb, pomedzi ktoré sme plávali tak, aby sme ich nevyplašili a nerozprchli sa.
Červené, oranžové, modro-strieborné, celé modré, zelené, zeleno-oranžové, pruhované, bodkované... Pokojne, len vláčnymi pohybmi plutiev sme plávali pozdĺž koralového útesu...
Z pukliny na nás hľadela čierna muréna s rozdavenou zubatou tlamou. Takmer sa nehýbala, len hlavou pohybovala v rytme vĺn. Dlhé hadovité telo inej sa preplietalo ladným vlnením zo škáry do škáry. Ešte sme sa ňu dostatočne nevynadívali a divadlo pokračovalo. Z hlbín sa vynorili manty. Mávali krídlami a roztvorenými papuľami, nasávali planktón. Predvádzali svoj prenádherný tanec, a v tom tichu sa zdalo, že ich sprevádzajú tóny podmorského valčíka. A potom sme vyrušili chobotnice, a zrovna pri párení. Samička je oveľa väčšia ako samček, a ten chudák po spárení nedopadne vôbec dobre. Teraz ešte netušil, čo ho čaká, tak si asi užíval...
Odvrátila som pohľad a na dne sa pásla korytnačka. Obhrýzala riasy zo skál a prisahala by som, že v tom tichu som počula, ako si na nich pochutnáva. Čakali sme, kým sa napasie a vypláva nad hladinu, aby sa nadýchla. Pri koralových útesoch žijú však aj žraloky. Tie rífové stretneme bežne, pod hlbšie hladinou máme možnosť stretnúť aj ich väčších príbuzných. Najväčší, ktorý popri mne chvíľu krúžil mal viac ako meter, a i keď mi pred ponorom divmaster tvrdil, že neublíži, nebolo mi všetko jedno a usilovala som sa zachovať pokoj, nerobiť prudké pohyby. Žralok vraj úmyselne neublíži... V jeho svete som však votrelcom ja, a čo keď sa mu niečo znepáči? Farebný, malebný svet popri koralových útesoch určite stojí za tú trošku strachu, i keď zbytočného. Ale rešpekt, ten má.