Ja viem… Vyzerám ako všetci na tejto bohom zabudnutej ulici.Rovnaká fasáda, dvere, ktoré pamätajú ešte tri generácie dozadu. Príjazdová cesta by tiež potrebovala zaplátať, inak sa tu raz nejaký cyklista prizabije. Pouličná lampa mi nedá v noci poriadne spať, odkedy jej vymenili neón... A že slnko skoro ráno je najväčšie zlo, pche!
Našťastie medzi nami stojí stará lipa, ktorá aspoň trochu zmierňuje moje utrpenie. A keď hovorím stará, myslím to vážne. Ju len tak niečo nerozhádže. Trpezlivo počúva všetky nadávky, sťažnosti a dudranie starého domu.
Musím si priznať, že nepatrím medzi tie slušne vychované utešené dedinské domčeky, ktoré poznáte z obrázkov.
Veľmi som sa čudoval, keď sa ku mne (alebo do mňa?) nasťahovalo nejaké dievča. Tá lampa jej asi tiež nedá spať. Často je hore dlho do noci, len ona pri tom nenadáva ako ja, to bude slušná výchova. Dokonca si myslím, že sa jej to páči. V noci počujem z mojich izieb hudbu, a stále pri tom kreslí alebo maľuje. Ani moje staré steny nešetrí. Možno to bude jedna z tých, čo nám každý rok maľujú ploty.
Alebo žeby patrila k tým… akože ich to známi z mesta volajú? Umelci?
Asi na staré kolená prišiel čas rozšíriť si obzory.
