Orosené krídla skoro lížu vrcholce stromov. Zo strmých hôr sa do riečneho údolia valia sivé mraky. Železný vták sa nakláňa raz doprava raz doľava a pomerne rýchlo klesá.
Z okienka sledujem pozdĺž rieky biele domčeky a o pár sekúnd už i farebné detaily na domčekoch. Sme tak nízko, že rozoznávam dokonca i domáce zvieratá na dvoroch. Len pristávaciu dráhu stále nevidím. Až keď sa kolesá chystajú dotknúť zeme, objaví sa asfalt.
A pomerne rýchlo končí. Práve sme pristali na jednom z najnebezpečnejších letísk sveta.
Vitajte v Krajine Hrmiaceho Draka.
Vitajte v Bhutáne.
