26.3.2018 Letisko Praha
„Vylučujeme Vás z prepravy. Bez indických víz nemôžete letieť“, s kamenným výrazom mi vraví slečna za odbavovacím pultíkom.
„Prosím? To nemyslíte vážne! Veď ja v Indii iba prestupujem, ani neopustím letisko,“ môj mozog to berie ako hlúpy vtip.
„Vašu batožinu nemôžeme odbaviť až do Bhutánu, lebo ich letecká spoločnosť nemá zmluvu s tou našou a preto si musíte batožinu vyzdvihnúť a odbaviť sama. A na to potrebujete prejsť cez imigračné oddelenie mimo prestupnú zónu a na to potrebujete víza.“
„Moment, batožinu predsa vždy našiel a odbavil pozemný personál z trasfer desku. Už som takto niekoľkrát cestovala,“ na chvíľu sa mi uľaví, že som našla riešenie a nedorozumenie bude vysvetlené.
„Nie, to nie je možné,“ trvá na svojom slečna bez ponuky riešenia. Jej je to jedno, ona neletí.
„Kde je, prosím, váš nadriadený?“ nevzdávam sa, bežím na stánok Aeroflotu, pretože toto je ako zlý sen. Ja musím odletieť!
Od manažerky sa ale dozvedám: „Áno, víza potrebujete, my vás na let nepustíme, boli by sme sankcionovaní. Víza si môžete vybaviť online.“
„Ale i online to potrvá dva dni a na prílete víza nedávajú! Ako to, že predtým šlo prestupovať v Indii bez víz, s tým, že batožinu odbavil pozemný personál a teraz to nejde?“
Srdce mi búcha, trasiem sa.
„Musíte si batožinu z bezpečtnostných dôvodov odbaviť osobne a na to potrebujete víza,“ pokrčí ramenami manažerka.
„Takže problémom je batožina. Keby som nemala batožinu na odbavenie, tak môžem letieť?“
„Vlastne… Áno.“
Za desať minút prebalím svoju 20 kilovú cestovnú tašku do príručného batohu. Mám na sebe pohory, tri bundy, vrátane tej páperovej a teplé trekové nohavice. Botasky sú napchaté do bočných vreciek batohu a spacák s nesesárom sa mi hompáľajú privesené na batohu, okolo krku ma škrtí veľký foťák a vzdúvajúca sa taštička na rameno suplujúca kabelku.
Asi z ľútosti a tiež za snahu ma pustili na chcek in-e na let i s dvoma kilami nadváhy. Dvanásť kilo na mesiac aj so všetkými darčekami pre bhutánskych kamarátov! Veci od trekovania vo vysokých horách po distingvované šaty k oficiálnym návštevám. Stále neverím nafukovacím schopnostiam malého batohu a svojim extra rýchlym selektívnym schopnostiam. Zbytok vecí odnáša priateľ domov. Čo nemám, nepotrebujem. Spotená prechádzam biometrickou bránou a myslím si, že mám vyhrané...
