Fido okamžite vystrelil k dverám susedy Mravcovej. Ňufák strkal do zárubní dverí a dokonca sa postavil na zadné labky, aby mohol oňuchať škáru vo dverách pod kľučkou.
Pani Tvarôžková zdvihla na Fida obočie.
„Poď, ideme domov. Bohviečo to tam smrdí.“ Musela trhnúť remienkom silnejšie ako obvykle, lebo Fida pach veľmi zaujal.
Vchodové dvere do chodbičky sa otvorili a vošla pani Láskavá. Pracovala v lekárni a teraz sa vracala z práce. Pokrčila nos a pristavila sa pri pani Tvarôžkovej. „Dobrý deň, pani susedka, čo sa to tu deje? Čo to tu tak strašne páchne?“
„Hádam, že mŕtvola. Rozkladajúce sa ľudské tkanivo takto smrdí. Príšerné,“ mudrovala pani Tvarôžková. Po večeroch sledovala detektívky a teraz videla príležitosť popýšiť sa svojimi schopnosťami dedukcie. „Ide to z bytu pani Mravcovej. Nevidela som ju snáď týždeň. Možno umrela. Alebo ju dokonca zavraždili! Úbohá pani Mravcová... taká dobrá ženička to bola...“
Pani Láskavá vyvalila oči. „Čože?! Tiež som ju už dlho nestretla...“
„Čo spravíme? Zavoláme políciu? Záchranku? Hasičov?“ zapišťala pani Tvarôžková, „musia vyraziť dvere a vziať odtlačky prstov a zaistiť ostatné stopy“. V duchu sa už pripravovala na dramatickú situáciu. Isto ju budú vypočúvať. Bude im musieť popísať všetky detaily z posledných pár dní. Bude to rovnaké, ako videla v televízií? Obliala ju horúčava a mimochodom sa pousmiala.
„Počkajte,“ zahriakla pani Láskavá svoju susedu, „zabúchame na dvere. Ak sa pani Mravcová neozve, až potom zavoláme políciu.“ Neváhala a drobnou päsťou začala biť do dverí bytu. Načúvala tichu v byte.
Buch, buch, buch, crrrrrn, crrrrrrrrrrnnnnnnnnnnn. Naveľa sa ozvali tiché, ale rýchle krôčky. Bola to pani Mravcová. Pootvorila dvere a vykukla skrz medzeru.
Fido napol remienok a už-už by vbehol do bytu pani Mravcovej, keby ho pani Tvarôžková na poslednú chvíľku neudržala.
„Dobrý deň, Marika, Janka,“ oslovila pani Mravcová svoje susedy, „vari horí?“
„No, cítili sme na chodbe nepríjemný pach. A báli sme sa o vás, pani Mravcová. Ste v poriadku? Nič sa vám nestalo?,“ neisto vysvetľovala pani Láskavá.
„Čože by sa mi malo stať? Varila som kapustnicu. Príde mi syn s nevestou a vnúčatami. Čakám ich každú chvíľu.“
„Aha, tak prepáčte,“ pani Láskavá sa zapýrila, „pozdravujte ich. Dovidenia.“
Pani Tvarôžková, trošku sklamaná, že ju pani Mravcová obrala o vzrušujúci zážitok, sa pridala: „To viete, Fido tú kapustnicu zacítil, a...“ naoko prísne sa na Fida pozrela.
„Hahaha,„ od srdca sa zasmiala pani Mravcová, „to mi je ale pátrací pes.“ Pohladkala Fida po hlave. Ten jej oblizol ruku. „Chcel si klobásku z kapustnice?“
