My sme však nikdy nechodili večeru kupovať do neďalekého Kauflandu. Počas nášho štúdia sme sa naučili ceniť si maličkosti. Na našom poschodí žili dvaja týpci, ktorí dennodenne zachraňovali naše prázdne večerné žalúdky.
Pred uzavretím chodieb navarili hromadu párkov a rozpolili rovnakú hromadu rohlíkov. Napokon všetko nahádzali do nie príliš hygienickej lepenkovej krabice a vybrali sa na cestu po izbách.
Vedeli sme, že ak nám niekto zaklope na dvere izby po deviatej hodine, ďalšia veta bude:,,Chlapci, dáte si hot-dog za 50 centy?''
Po zaplatení tejto čiastky hneď nasledovala otázka:,,Kečup, horčica?'' a s poďakovaním odišli.
Na týchto dvoch chalanov spomíname v dobrom. Bola to jedna z drobností, ktorá nás počas štúdia napĺňala energiou ísť ďalej.
