Staršiemu sa pošťastilo a od pekára dostal menší bochník chleba, ktorý síce nevyzeral najlepšie, ale jemu stačil. Zlomil ho na polovicu, postavil sa, a pomalým krokom podišiel k mladšiemu žobrákovi:
,,Najedz sa, mne stačí tento kus.’’
,,Čo by som mal z tej malej polovice? Radšej sa najedz, staroch! Ja si do večera jedlo nájdem!’’
,,Ver mi mladý, mal by si do niečoho zahryznúť.’’
,,Sadni si a zjedz ho celý, než tu odpadneš, deduško. O mňa sa neboj!’’
Vrátil sa teda starší na svoje miesto, zjedol oba kusy pečiva a pokračoval v žobraní.
Chýlilo sa k večeru a oba slamené klobúky zostali prázdne.
Starší žobrák si ten svoj položil na hlavu a vydal sa na miesto, kde prespáva. Ako tak šiel, cítil prázdno v žalúdku. Za celý deň zjedol iba jeden kus chleba. Možno sa mu pošťastí zajtra.
Na ďalší deň sa vrátil na to isté miesto.
Svojho mladšieho druha tam však nenašiel. Iba jeho prázdny klobúk. Nedožil sa rána, zomrel hladom.
Poučenie: Byť skromný neznamená neprijať pomocnú ruku od ľudí, ktorí nám ju podávajú.
