,,Ach, čo už. Kašlem na to,“ pomyslím si a radšej už zazvoním.
,,Cŕŕŕŕn-cŕŕŕŕn,“ zvoní.
Kým nikto neotvára, tak si rýchlo ošúcham topánky do rohožky pred dverami. V tom sa otvoria dvere.
,,No nazdar,“ odrazí sa od zárubni.
,,Servus,“ odzdravím sa sestre.
,Ááá, ujde to,“ odpovedá a pritom jedným očkom sleduje čistotu mojich topánok.
,,Vieš čo, kľudne sa zlož v obývačke a neporiadok si nevšímaj, nestihla som upratať. Dáš si kávu?“ ,,Jasné, dám, ale bez mlieka,“ kričím cestou do vyluxovanej obývačky. Obzerám sa okolo. Moje taniere nie sú tak čisté, ako táto podlaha. Kde si len sadnem, aby som nepokrčila deku, alebo nerozhádzala vankúše zoradené v spektre farieb. V tom príde sestra.
,,Vieš čo, kľudne sa zlož v obývačke a neporiadok si nevšímaj, nestihla som upratať. Dáš si kávu?“ ,,Jasné, dám, ale bez mlieka,“ kričím cestou do vyluxovanej obývačky. Obzerám sa okolo. Moje taniere nie sú tak čisté, ako táto podlaha. Kde si len sadnem, aby som nepokrčila deku, alebo nerozhádzala vankúše zoradené v spektre farieb. V tom príde sestra.
,,Tu máš kávu, páči sa,“ podáva mi horúcu šálku aj s podšálkou.
,,Ďakujem.“
,,Daj si aj z bábovky, je čerstvá.“
Rukami si vezmem kúsok až mi prsty zafarbil biely cukrový prášok. Odhryznem si. Je chutná, vláčne cesto s rumovou príchuťou. Pri tom sŕkaní kávy a napchávaní sa, vedieme so sestrou letmý rozhovor o počasí a práci.
Vtom sestre padne zrak na miesto pod taburetkou. Leží tam jeden môj vlas a dve bodky omrviniek. Uprostred debaty sa postaví a z poza dverí vyberie vysávač. Mne zamrzne myšlienka a vlastne si myšlienky ani nepočujem pri tom hluku vysávača, ktorý behá pod mojou taburetkou.
,,Prepáč, čo si to hovorila? Musela som to povysávať.“
,,A vlastne nič, už si nepamätám.“
Dopijem kávu a s láskou sa pozriem na sestru, a spomeniem si na detstvo, kedy mala všetky bábiky zoradené podľa veľkosti a moje bábiky boli na zemi a mali ostrihané vlasy. Napriek všetkému sme rozdielne, ale tvoríme dokonalý pár Jing-Jang.
