Nervózny bobor odbehne hlbšie do lesa a hľadá vhodný strom o ktorý by si obrúsil svoje dlhé zuby. Keďže chce byť zdvorilý, pýta sa stromov:
,,Milé stromy, potrebujem si obrúsiť svoje veľké zuby, ktorý z vás mi to dovolí?“
Žiadny zo stromov sa dobrovoľne neprihlási, pretože všetky stromy vedia, čo by to znamenalo. Po chvíli ticha sa ozve jeden zo statných dubov.
,,Ja si myslím, že by sa mala obetovať tam tá breza. Je nižšia ako my a vôbec sa do tohto lesa nehodí.“ Všetky ostatné duby tíško pritakávali.
,,Prečo? Prečo by som to mala byť ja? Veď vám tu ani nezavadziam a les patrí všetkým stromom.“
Múdra sova sa na túto hádku už nemohla ďalej pozerať.
,,Čo to tu všetci stvárate? Prečo chcete obetovať brezu? Nie je to azda tiež strom ako vy? Neboli ste tiež azda nízky ako táto breza? Nevytvára táto breza rovnaký tieň ako vy? Neprodukuje kyslík rovnako ako vy? Nie je domovom pre iné živočíchy ako vy?
,,Je rovnako dôležitá ako všetky stromy, ktoré tu ešte zostali.“
Dubom došli všetky slová a len tíško sklopili zrak.
,,A ty, bobor, prečo si nebrúsiš zuby už na odumretých konároch? Nikomu tým nebudeš škodiť.“
Sova tak poslala bobra z lesa preč a zachránila breze život.
Ponaučenie: Každý má rovnakú hodnotu bez ohľadu na to, ako vyzerá.
