Nespoznáva sa. Už druhý deň bludne kráča po byte a cíti sa nesvoj. Netuší čo sa s ním deje. Od včerajšieho stretnutia sa cíti ako poloslepý niekde na vrchole stromu, s ktorým sa pohráva vietor. Cíti strach i vzrušenie. Od toho posledného stretnutia je ako paralyzovaný.
,,Bola to len káva, nevinná káva,“ opakuje si v duchu. Sadne si na pohovku a vnorí sa do svojich myšlienok. Nespočetnekrát si prehráva tú scénku. On pri malom kaviarenskom stolíku a ona pohadzujúca čerstvými vlasmi. Zmes atmosféry a vôni ako by tú miestnosť presvetlilo.
„A dosť!“ Strhne sa z predstáv. ,,Tieto myšlienky si zakazujem.“ Vyslovil nahlas. ,,Robí to zo mňa slabocha a ja som predsa samotár a žiadny z týchto pocitov nepotrebujem!“ Postaví sa z gauča a ide si uvariť kávu a zapína notebook. So šálkou v ruke si sadá za pracovný stôl a opäť vidí pred očami tie veselé ženské oči a široký úsmev. Možno by ešte jedno stretnutie mohol naplánovať.
Možno by potom pochopil tie pocity. A, možno je to láska. Skĺzlo mu na um. V tom vzal do ruky telefón a našiel si jej číslo. Na sekundu zatvoril oči a opäť ju mal pred svojimi očami. V tej chvíli je akoby opäť na vrchole stromu, plápolajúceho vo vetre, na ktorý dopadajú hrejivé slnečné lúče. V diaľke vo svojich pocitoch započuje jej smiech. Už sa rozhodol. Zhlboka sa nadýchol a skočil.
Zadání:
Zahrajete si na Johna Irvinga. O tomto americkém spisovateli je známo, že nejprve vymyslí poslední větu a pak na ní už do konce psaní "zbytku knihy" nic nemění. Poslední věta je první, co ho napadne. A to bude vaším úkolem. Vytvořte krátký příběh, který končí skokem (z letadla, z mostu, do neznáma, do vody, do ohně, do vztahu...)
„A dosť!“ Strhne sa z predstáv. ,,Tieto myšlienky si zakazujem.“ Vyslovil nahlas. ,,Robí to zo mňa slabocha a ja som predsa samotár a žiadny z týchto pocitov nepotrebujem!“ Postaví sa z gauča a ide si uvariť kávu a zapína notebook. So šálkou v ruke si sadá za pracovný stôl a opäť vidí pred očami tie veselé ženské oči a široký úsmev. Možno by ešte jedno stretnutie mohol naplánovať.
Možno by potom pochopil tie pocity. A, možno je to láska. Skĺzlo mu na um. V tom vzal do ruky telefón a našiel si jej číslo. Na sekundu zatvoril oči a opäť ju mal pred svojimi očami. V tej chvíli je akoby opäť na vrchole stromu, plápolajúceho vo vetre, na ktorý dopadajú hrejivé slnečné lúče. V diaľke vo svojich pocitoch započuje jej smiech. Už sa rozhodol. Zhlboka sa nadýchol a skočil.
Zahrajete si na Johna Irvinga. O tomto americkém spisovateli je známo, že nejprve vymyslí poslední větu a pak na ní už do konce psaní "zbytku knihy" nic nemění. Poslední věta je první, co ho napadne. A to bude vaším úkolem. Vytvořte krátký příběh, který končí skokem (z letadla, z mostu, do neznáma, do vody, do ohně, do vztahu...)