#Krásne
Je začiatok decembra a s priateľom sme sa dohodli, že si urobíme detskú radosť aj v dospelosti. V čižme na botníku sa vyníma plný mikulášsky balíček. ,,No tak. Choď ho otvoriť,“ povzbudil ma. So šibalským úsmevom som balík vybrala a roztrhla papier. Štyri fit tyčinky, čokoláda, cukríky, pomaranče a naspodku stredne veľká krabička.
Je začiatok decembra a s priateľom sme sa dohodli, že si urobíme detskú radosť aj v dospelosti. V čižme na botníku sa vyníma plný mikulášsky balíček. ,,No tak. Choď ho otvoriť,“ povzbudil ma. So šibalským úsmevom som balík vybrala a roztrhla papier. Štyri fit tyčinky, čokoláda, cukríky, pomaranče a naspodku stredne veľká krabička.
Otvorila som ju. Bol tam malý kľúčik s kľúčenkou, kde bol nápis „domov“. Pozrela som sa na neho. ,,Budem veľmi rád ak začneme spolu bývať.“
Sviňa v ľudskej ríši
#Hnusné
,,Ahoj, neviem či ťa to ešte zaujíma, no včera som porodila“. Oznámila žena svojmu bývalému manželovi. ,,No a?“ Odvetil s nezáujmom. ,,Vieš, ja len, že jedno z našich detí sa narodilo mŕtve.“
,,Á, vidíš? Ušetrím. Aspoň nemusím platiť alimenty na dve.“
Sviňa v ľudskej ríši
#Hnusné
,,Ahoj, neviem či ťa to ešte zaujíma, no včera som porodila“. Oznámila žena svojmu bývalému manželovi. ,,No a?“ Odvetil s nezáujmom. ,,Vieš, ja len, že jedno z našich detí sa narodilo mŕtve.“
,,Á, vidíš? Ušetrím. Aspoň nemusím platiť alimenty na dve.“
Recyklácia
#veselé
,,Ahoj. Vieš, že máš to tričko oblečené úplne naopak?“ Opýtala som sa ho. ,,Áno, viem. To je schválne.“
,,Schválne? To sa teraz nosí či čo?“ ,,Nenosí, ale vrchnú stranu som už prepotil.“
Keď črepy neprinášajú šťastie
#smutné
Vybaľujem poslednú krabicu v novom dome. Tú najdôležitejšiu. Vyberám hrudky papierov až ma pichne v prste. ,,Ach, nie!“, skríknem. Je rozbitá. Takmer storočná, porcelánová šálka, jediné dedičstvo po mojej babke je preč.
Zdvihnem pár črepín a so zatvorenými očami si ich pritisnem k hrudy. Vybavuje sa mi obraz babičky, ktorá sedí v kuchyni a sŕka horúcu kávu. Dokonca cítim vôňu jej jablkového koláča. Tento obraz vybledne v momente, ako otvorím oči. V dlani stále stískam kusy rozbitej šálky, na ktoré dopadajú slané vlhké slzy. Mám pocit, akoby som babku stratila druhýkrát.
Dve divoké ruže
#erotické
Prechádzam sa sama po byte a zbieram špinavú bielizeň. V rukách sa mi ocitne blúzka tej nezabudnuteľnej noci. Pevne ju chytím a privoniam. Hodiny prestávajú tikať a ja sa strácam vo svojich spomienkach. Moje telo opäť zaplavujú návaly tepla. Presne tak ako keď sme sa znovu stretli. Neprestali sme sa na seba uprene pozerať až kým sa môj aj jeho dych nespojili do jedného. Svet sa
prestal točiť a my sme boli niekde na konci vesmíru úplne sami. Boli sme ako dve divoké kvitnúce ruže, ktoré majú prepletené korene uprostred púšte. Naše pohľady boli hlbšie než dná všetkých morí, ktoré sa premenili na etalón zmyselnosti či opustený ostrov v oceáne plný života. Jednoducho ten čas patril len nám.
Niekedy lepšie zameškať
#trápne
,,Cŕŕŕŕn.“ Budík! Len čo otvorím oči už viem, že meškám. Seminár sa začína o pár minút a ja neviem čo skôr. Dobre, nohavice, notebook, bunda idem. Bežím cestou k električke a mávam jej aby ma počkala. ,,Fú“ stihla som to. Obzriem sa okolo seba a všetci na mňa zízajú.
#veselé
,,Ahoj. Vieš, že máš to tričko oblečené úplne naopak?“ Opýtala som sa ho. ,,Áno, viem. To je schválne.“
,,Schválne? To sa teraz nosí či čo?“ ,,Nenosí, ale vrchnú stranu som už prepotil.“
Keď črepy neprinášajú šťastie
#smutné
Vybaľujem poslednú krabicu v novom dome. Tú najdôležitejšiu. Vyberám hrudky papierov až ma pichne v prste. ,,Ach, nie!“, skríknem. Je rozbitá. Takmer storočná, porcelánová šálka, jediné dedičstvo po mojej babke je preč.
Zdvihnem pár črepín a so zatvorenými očami si ich pritisnem k hrudy. Vybavuje sa mi obraz babičky, ktorá sedí v kuchyni a sŕka horúcu kávu. Dokonca cítim vôňu jej jablkového koláča. Tento obraz vybledne v momente, ako otvorím oči. V dlani stále stískam kusy rozbitej šálky, na ktoré dopadajú slané vlhké slzy. Mám pocit, akoby som babku stratila druhýkrát.
Dve divoké ruže
#erotické
Prechádzam sa sama po byte a zbieram špinavú bielizeň. V rukách sa mi ocitne blúzka tej nezabudnuteľnej noci. Pevne ju chytím a privoniam. Hodiny prestávajú tikať a ja sa strácam vo svojich spomienkach. Moje telo opäť zaplavujú návaly tepla. Presne tak ako keď sme sa znovu stretli. Neprestali sme sa na seba uprene pozerať až kým sa môj aj jeho dych nespojili do jedného. Svet sa
prestal točiť a my sme boli niekde na konci vesmíru úplne sami. Boli sme ako dve divoké kvitnúce ruže, ktoré majú prepletené korene uprostred púšte. Naše pohľady boli hlbšie než dná všetkých morí, ktoré sa premenili na etalón zmyselnosti či opustený ostrov v oceáne plný života. Jednoducho ten čas patril len nám.
Niekedy lepšie zameškať
#trápne
,,Cŕŕŕŕn.“ Budík! Len čo otvorím oči už viem, že meškám. Seminár sa začína o pár minút a ja neviem čo skôr. Dobre, nohavice, notebook, bunda idem. Bežím cestou k električke a mávam jej aby ma počkala. ,,Fú“ stihla som to. Obzriem sa okolo seba a všetci na mňa zízajú.
,,Čo nevideli nikdy niekoho meškať?“, pomyslím si. Lenže zízajú aj tí, čo nastúpili neskôr než ja. Začnem sa kontrolovať, či nemám niečo špinavé. Odrazu mi padne pohľad na moje nohy a na nich veľké plyšové papuče v tvare ružového zajaca s mrkvou...
