DUŠAN ASZATALOS - NAPSAL ANDRÁS ASZTALAS

Dušan Asztalos bol môj starý otec z otcovej strany, umrel ked som mal desať. Velakrát si naňho spomenú ludia, nielen z rodiny ale aj ostatný z dediny, nie kamaráti lebo spoločenským človekom by ho nikto nenazval. Bol tichý, nehovoril viac než bolo treba, a aj ked bolo treba niečo povedať tak radšej bol ticho. Podla susedov a známych to bolo preto lebo sa nestaral o ostatných ale tí ktorý ho poznali vedeli že on sa rád utápal vo svojich myšlienkach. Jeho myšlienky a jeho prítomnosť boli niekde inde a okrem seba nikdo nedozvedel že kde ale o ludí na ktorých mu záležalo sa staral svojim sôsobom, všetko by pre nich urobil len bolo mu ťažšie si dávať pozor pri konverzácie, neak komunikácia a správanie sa oklo ludmi nebola jeho silná strana. Svoj volný čas strávil vo svojej dielne, bol kreatívny človek ako jeho otec Vilmos, robil záhradkárské nástroje, nové náradie, vyrezával z dreva hračky pre synov, neskôr pre vnuka a pre vnučky. Raz spravil obrovskú hojdačku na nefunkčnom elektrickom stlpe čo mal v záhrade za fóliovníkmi kde sa pestovali tekvice, nemyslím si že lietať päť metrov do výšky nad tekvicou u starých rodičov je spomienka čo má každý druhý človek z detstva.
Výzorovo tiež mal svoj takzvaný štýl. Nenosil slušné oblečenie, mal košele a oblek ale nikdo ho nato nevedel prinútiť, ani jeho manželka a moja babka je jedna z najtvrdohlavejších ludí ktorých som hocikedy spoznal. Moj starý otec nevedel prečo sa na neho pozerali divne v kostole ked tam sedel v monterkách, s tričkom flakatým od oleja a na nohe sandále, aj ked najlepšie sa cítil bosí a bez trička. Každodenný letný outfit boli tepláky a občas sandále, zimný bola ruská ušanka, zimný vojenský kabát, monterky a bagandže.
Postavu mal strednú s trochu väčším chlpatým bruchom, mal tmavé vlasy, silné črty tváre, malé oči a vždy ten výraz čo vyzeralo rozhodne pozitívne ale iba občas štastne, napriek tomu že málokrát vyzeral štastne nikdy som ho nevidel nahnevano. Jeho tvár bol furt špinavý, najprv by človek myslel že má tmavú pokožku ale to bol iba prach, hrdza a všetko možné, v lete vyzeral tak akokeby jeho koža bola zhrdzavená.
Dôvod jeho smrťi bol tiež jeden z črtov vlastnej povahe. On mal svoju pravdu o všetkom, a ked doktor mu povedal že má zmeniť diétu lebo jeho pečeň je háklivý na mastné jedlá tak on tomu nechcel veriť, podla mna vedel že ho to môže zabiť ale nechcel priznať že moderný doktor má pravdu a že svoje teórie o zdraví sú až stredoveké. Velakrát predtým už bol blízko smrti, padol zo strechy dvakrát, zarezal do nohy motorovou pílou a podobné malé nehody ale nakioniec ho dostal svoj vlastný tvrdohlavosť. Vedeli sme že sa to stane ale aj tak to bolo zvláštne že človek o koho sa hovorilo že všetko prežije neprežil, ale tá spomenutá hojdačka a dielna stále stojí a aj sa používa.