,,Neviete, čo sa deje? Prečo sú všetci takí napätí?“ pýtala sa dvorných dám, ale tie len mlčali a hľadeli na Annu Boleynovú ľutujúcim pohľadom. Celú noc nespala, ako by vedela, že ju čaká niečo veľmi zlé.
Ráno počula ťažkopádne kroky.„Tresk,“ rozrazili sa dvere a na príkaz Thomasa Cromwella bola Anna bez vysvetlenia zadržaná. ,,Zbaľte si pár nutných vecí a pôjdete s nami!“ zakričal jeden zo strážnikov.
Vystrašená Anna požiadala svoje dvorné dámy o zbalenie nutných vecí a navonok pokojne sa vydala do rúk dvornej stráži. Stráž Annu naložila na loď, ktorá sa plavila po rieke Temža, čo jej pripomenulo deň jej korunovácie.
,,Prečo sa so mnou nikto z vás nerozpráva? Čo som urobila? Kam ma to veziete?“ dožadovala sa nejakej odpovedi.
Celá posádka na člne sa tvárila, že ju nevidi a nepočuje. Keď prešli bránami londínskeho Toweru, Anna tušila, že sa odtiaľto už len tak ľahko nevráti.
,,Vystúpte, prosím,“ požiadal Annu jeden zo strážcov.
Anna vystúpila z člnu s tou najväčšou ladnosťou, ako to dokáže len skutočná dáma.
Keď vstúpili do temných hradieb Toweru, zabuchli sa za Annou dvere.
Bola plná strachu a nepochopenia. Nikto jej nič nepovedal, a preto už nenaliehala. Veľmi dobre poznala svojho muža, kráľa Henricha VIII, a vedela, že každý, kto sa jeho rozkazom dostal na toto miesto, z neho živý nevyšiel.
Dva dni bola zatvorená v kráľovskom väzení, až kým ju niekto navštívil. Bol to rodinný kaplán Thomas Cranmer. Anna sa veľmi potešila, keď ho uvidela.
,,Thomas, tak rada Vás vidím. Dúfam, že mi nesiete len dobré správy.“
Thomas si povzdychol a zdelil jej, že jej dvorný priateľ Mark Smeaton a jej brat George boli odsúdení na smrť.
,,Viete, Anna, rozsudok padol už aj na vás. Boli ste uznaná za vinnú a odsúdená na smrť. Veľmi ma to mrzí. Posledné, čo môžem pre vás urobiť je ponúknuť vám spoveď. Súhlasíte?“
Anne vyrazilo dych: ,,Čože? Ale ja som nevinná.“
Na žiadne ďalšie slová sa nezmohla. Len so zatajeným dychom neveriacky sledovala, ako sa jej dvorné dámy rozplakali a Thomas Cranmer za sebou zatvára dvere.
Popraviť ju mali už zajtra ráno.
Anna sa vo svojom vnútri zožierala nespravodlivosťou, ľútosťou, hnevom a nekonečnou bezmocnosťou. Navonok nedala nič najavo. Zahľadela sa do okna a opýtala sa dvorných dám.
,,Aké bude podľa vás zajtra počasie?“
Dvorné dámy nechápali jej otázke práve v tejto chvíli.
,,Viete, ak bude slnečno, mala by som si obliecť niečo trblietavé, nemyslíte? Keď som žila vo Francúzsku, učili nás, že správna dáma zvládne na všetko, ale len v tých najlepších šatách a šperkoch. Teraz neviem, či si mám vziať zlaté alebo strieborné šaty. Čo myslíte?“
Dámy si mysleli, že sa pomiatla.
Anna to myslela skutočne vážne. Dala si priniesť tie najhonosnejšie šaty a šperky.
Ráno sa vystrojila ako na ples, použila najlepší parfum a na krk si dala najdrahší náhrdelník.
,,Pripnite mi ho nižšie, aby katovi nezavadzal príliš vo výhľade. Veď ja mám tenký krk, nemal by to byť problém,“ zasmiala sa a s pompéznosťou vykročila von zo svojej cely....
Zadání:
„Všichni znáte ty scény z amerických westernů, kde chlapi seděj okolo ohně. Vy víte, že nazítří bude přestřelka, protože šerifové už po nich jdou. Postavy popíjejí whisky z plecháčků a vyprávějí si takový: „Víš, já ti něco povím, říkal to už můj táta… že správnej chlap musí mít vždycky teplý prádlo.“
Takhle filozofují, říkají si banality… a tím se zvyšuje napětí před závěrečným bojem... zatímco v jiné části příběhu by to vůbec nefungovalo,“ vysvětloval nám na Loučeni Milan Šteindler. A právě taková scénka "před bouří" je vaším úkolem.
