– Uuuum... János? Sme iba dvaja v budove nie? János pozrel na strop a do oka mu kvaplo niečo červené, krv. Gregor, prosím, povedz, zavrel si to hovado do klietky.
– No hovoril si, že budeme sami, a potom chudák je v klietke, a menuje sa Capuccino nie hovado!
– Podekla!
Zakričal János a vybehol na poschodie. Okno bolo otvorené, Capuccino nebol v klietke ako to János predpokladal a roztrhnutá osoba, ktorú János poznal ako Sandwichman, si akurát krmil medveďa svojimi nohami.
– János? Kto to je?
– Sandwichman, to je jedno už, tvoj medveď sa postará aby ostali len kosti.
– János to neni vtipné sandwich je viac ako žebrák! – Ja viem, Gregor, ale ja niesom ten dementný šašo, ktorý nezavrel hladného medveďa, ktorý ho zabil čisto z empátie. Šašo? Obaja sme šašovia, pracujeme v cirkuse!
– Preto som dodal, že si dementný šašo, Gregor, a môžeme tu plakať koľko len chceme, ale Sandwichman sa neposkladá a nevstane z mrtvých, hral sa na Ježiša, ale na tolko nemá.
Po minúte ticha pri pohľade na kŕmiaceho medveďa sa Gregor spýtal:
– János, Sandwichman bol dobrý človek, ako môžeš byť taký apatický v tejto situácie?
– Počúvaj ma, myslíš si, že to robil bez motivácie? Staval kult, mal plán ktorý sa mu podaril, mal armádu žebrákov ktorý kradli, hovorí sa že má trón postavený v neakom opustenom sklade. Dobrý vodca možno, dobrý človek, no... to si nemyslím, že by postavil trón s kradnutých peniaz.
– Hm, neviem, ja si myslím že rozdávať sendviče bezdákom je pekný nápad, my nerobíme nič také.
– Lebo nechceme manipulovať ludí, prestaň rozmýšľať, zober pílu a mop, spravil si bordel.
