„To sa pýtaš ty alebo Lojzík?“ usmívá se mama.
„Lojzík dnes nebude večerať. Bolí ho bruško.“
Adelka sa nakloní k prázdnej stoličke a potichu zašepká: „Lojzíku, nieže nás prezradíš. Tatino by sa hneval na dedka, že nám kúpil zmrzlinu. Musíš zjesť aspoň niečo.“
„Na večeru sú palacinky,“ ozve sa z kuchyne.
„Na večeru sú palacinky,“ ozve sa z kuchyne.
Pri prestretom stôle všetkým chutí. Aj Lojzíkovi. Palacinky miznú z jeho taniera jedna za druhou.
„Uf, praskne mi bruško,“ zašveholí Adelka.
„A čuduješ sa? Veď si zjedla Lojzíkovi celú večeru,“ hovorí jej otecko.
No, Lojzíkovi to nevadí. Ani sa nemračí, ani nehnevá. Je predsa Adelkin najlepší neviditeľný priateľ.
Původní verze:
Stalo sa neuveriteľné. Dnes sa nám všetkým podarilo stretnúť sa doma už popoludní.„Čo bude na večeru?“ pýta sa vnučka.
„To sa pýtaš ty alebo Lojzík?“ odpovedá mama otázkou.
„Lojzík dnes nebude večerať. Bolí ho bruško.“
„Uf, praskne mi bruško,“ zašveholí Adelka.
„A čuduješ sa? Veď si zjedla Lojzíkovi celú večeru,“ hovorí jej otecko.
No, Lojzíkovi to nevadí. Ani sa nemračí, ani nehnevá. Je predsa Adelkin najlepší neviditeľný priateľ.
Původní verze:
Stalo sa neuveriteľné. Dnes sa nám všetkým podarilo stretnúť sa doma už popoludní.„Čo bude na večeru?“ pýta sa vnučka.
„To sa pýtaš ty alebo Lojzík?“ odpovedá mama otázkou.
„Lojzík dnes nebude večerať. Bolí ho bruško.“
Adelka sa nakloní k prázdnej stoličke a potichu zašepká: „Lojzíku, nieže nás prezradíš. Tatino by sa hneval na dedka, že nám kúpil zmrzlinu. Musíš zjesť aspoň niečo.“
„Na večeru sú palacinky,“ ozvalo sa z kuchyne. Prestrieme stôl a posadáme si k tanierom. Chutí nám. Aj Lojzíkovi. Palacinky miznú z jeho taniera jedna za druhou.
„Uf, praskne mi bruško,“ zašveholí Adelka.
„A čuduješ sa? Veď si zjedla Lojzíkovi celú večeru,“ hovorí jej otecko.
No, Lojzíkovi to nevadí. Ani sa nemračí, ani nehnevá. Je predsa Adelkin najlepší neviditeľný priateľ.
„Na večeru sú palacinky,“ ozvalo sa z kuchyne. Prestrieme stôl a posadáme si k tanierom. Chutí nám. Aj Lojzíkovi. Palacinky miznú z jeho taniera jedna za druhou.
„Uf, praskne mi bruško,“ zašveholí Adelka.
„A čuduješ sa? Veď si zjedla Lojzíkovi celú večeru,“ hovorí jej otecko.
No, Lojzíkovi to nevadí. Ani sa nemračí, ani nehnevá. Je predsa Adelkin najlepší neviditeľný priateľ.
