2. listopadu 2024

Smútok - napsala Zuzana Bohunská

Je upršané ráno. Dám si kávu a aj keď sa mi nechce von, pôjdem. Sľúbila som, že prídem. Pani Elenka ma bude čakať. Prirástla mi k srdcu. 
Nedonesiem jej nič, iba knihu. Čítam jej z nej už tretí týždeň. Zostáva posledná kapitola.
Vstupujem na paliatívne oddelenie, kde pracujem ako dobrovoľníčka, so zmiešanými pocitmi. Posledné dva dni Elenke ubúdali sily. Sama už nedokáže nič. Iba počúvať. 
Zaklopem na dvere a vstúpim. 
Posteľ je prázdna a zastlaná.









Původní verze:
Smútok
Je upršané ráno. Dám si kávu a aj keď sa mi nechce von, pôjdem. Sľúbila som, že prídem. Pani Elenka ma bude čakať. Nedonesiem jej nič, iba knihu. Čítam jej z nej už tretí týždeň. Zostáva posledná kapitola.
Vstupujem na paliatívne oddelenie, kde pracujem ako dobrovoľníčka, so zmiešanými pocitmi. Posledné dva dni jej ubúdali sily. Sama už nedokáže nič. Iba počúvať. Zaklopem na dvere a vstúpim. Posteľ je prázdna a zastlaná.
Elenka dobojovala svoj záver. Slzy mi ticho stekajú po tvári. Prirástla mi k srdcu.